Nechcem sa zbytočne rozkecávať o tom, čo všetci vieme, totiž o tom, aká bola druhá svetová vojna krutá a neskutočne nehumánna a tak podobne. Pretože si myslím, že by mi aj tak všetci iba povedali, že toto tu už bolo a mladá baba ako ja sa nemá čo rozčuľovať.
Preto nemám v úmysle kritizovať ani nič podobné. Dnes som však miesto školy zvolila deň voľna (vďaka mojej rannej nevoľnosti), aby som si dokončila nejaké projekty a naučila sa na zajtra, pretože dnes sme mali v škole aj tak voľnejšie. Môj projekt na dejepis som mala dávno rozmyslený - mienila som písať o Vojenských zločincoch druhej svetovej vojny.
A tak sa aj stalo. Do môjho projektu putovali Eichmann, Himmler, Goebbels, Berger a ostatní nacistickí dôstojníci a veľké ryby v mori druhej svetovej. Ako poslednú "čerešničku na torte" som si nechávala jednu postavu, ktorá ma už na hodine dejepisu na základnej škole zaujala. Samozrejme, že v negatívnom zmysle slova.
Nádherná tvár, do ktorej by som nikdy nepovedala, že by bola schopná takých zverstiev, ako sa tento človek dopustil. Pri pohľade na fotku Josefa Mengeleho, keby som bola z tých nevzdelaných a nevedela, na koho sa pozerám, tak si poviem "sympatický, milý chlap"... možno dokonca fešák.
Čítala som si nejaké informácie o ňom na Wikipédií aj na iných stránkach a už pri opise jeho nehumánnych pokusov, ako bolo našívanie zvieracej kože na ľudské telo, varenie ľudí v kadiach s vodou, pitvanie zaživa, amputácia končatín bez narkózy, násilné spájanie dvojičiek dokopy pomocou spojenia ich tepien sa mi ježili chlpy na nohách aj všade na tele.
Ale potom prišla tá horšia časť. Zapla som si Yahoo.com a dala som si vyhľadať obrázky jeho experimentov... a mala som naozaj čo robiť, aby to môj žalúdok vydržal. Nie som nijaká citlivka, ale uvedomila som si, že to, čo ten človek urobil, muselo byť dielo blázna. Človeka absolútne nemajúceho poňatie o tom, že každá živá bytosť si zaslúži právo na život... Untermesch, teda Podčlovek, v jeho očiach očividne neznamenalo nič než označenie pre červa, ktorý nemá právo ani dýchať, nieto ešte žiť.
Zamrzla som pri pohľade na tie fotografie a mysľou mi preleteli milióny myšlienok. Ako prvá tá, ako mohol niekto niečo takéto robiť. Tá druhá, ako sa niekto na niečo takéto mohol pozerať a nezakročiť. Tá tretia, ako mohol niekto niečo takto hrozné vydržať a ešte na fotke vystrúhať nejaký ten silený úsmev. A tá štvrtá... ktorá ma dosť zarazila... že by som za nič na svete nechcela byť fotografom tých fotiek.
Oblial ma nepríjemný teplo-studený pot už len vtedy, keď som si tie fotky pozerala, nieto ešte vtedy, keby som mala stáť niekoľko metrov od takto "vylepšeného" Žida či Róma a zaostrovať objektívom, aby odfotenie toho jeho experimentu bolo čo najvierohodnejšie. Viem si predstaviť, že po jednej či dvoch fotkách v takomto prostredí by som zrejme absolútne stratila zdravý rozum.
Čo som vlastne chcela povedať týmto svojím blogom? Cítila som proste potrebu vyspovedať sa. Nedávno som videla už asi stý raz film Pianista, ktorý patrí k mojim najobľúbenejším hlavne kvôli jeho realistickému vykresleniu hrôz druhej svetovej vojny a čo spôsobila Židom v Poľsku a vo Varšavskom ghette či v koncentračnom tábore Treblinka. Ale obrázky, čo som videla dnes, mnou tiež otriasli...
Na záver už len poznamenám jediné. Napriek tomu, že som veriaca, tak som si trpko pomyslela, že nie je fér, ak jedného z najkrutejších a najhorších ľudí, akí kedy chodili po tomto svete, nestihol ten osud, že by ich po vojne chytili a v Norimbergu odsúdili trebárs aj na smrť v plynovej komore, ako to robili oni sami Židom. Mengele tuším do roku 1979 žil niekde v relatívnom pokoji v Argentíne či Paraguaji a umrel na infarkt, keď sa kúpal v oceáne. Takže žiadne umieranie v strese, nepríjemných mukách vo väzenskej cele...
Zaujímalo by ma, či sa v noci zobúdzal zo spánku so studeným potom na spánkoch a pýtal sa sám seba, čo to urobil. Ale asi nie... to by som bola príliš naivná...
Myslíte, že sa niekedy budil zo sna a mal výčitky?
13.06.2007 11:41:38
Niekoľko otázok a odpovedí o druhej svetovej vojne, zamyslenie nad krutosťou ľudských osudov a gráciou, s akou boli vykonávané tie najhoršie zločiny... Vypísanie sa z dojmov, ktoré dnes jedna krehká duša dostala plným zásahom... ani nevie prečo...
Komentáre
Hmm
Ten strach, ktory som mal ja ako maly chlapec u doktora, sa vsak vobec neda porovnat s tym strachom, ktory museli pocitovat obete tohoto hnusneho Mengeleho. Ale ten najvacsi rozdiel je v tom, ze mne moj doktor vzdy pomahal, zatial co Mengele ublizoval.
Je naozaj strasne coho bol ten magor schopny. Nikdy som sa nad tym velmi nezamyslal. Vlastne az teraz po precitani tohto blogu.
veru sárinka
tiež som sa veľa nezamýšľala...
Nezobudzal.
No humus...
nic nie je take zle aby to nemohlo byt este horsie
postreh
no možno sarkastický...
2 realista: Beriem všetko, čo si povedal, iba si myslím, že nemusím plakať nad všetkým naraz, to by sa napokon ani nedalo... teraz som sa zamerala na toto, pretože to sa mi ukázalo priamo pred očami... prišla som k tomu ako "slepá kura k zrnu"... tak ma teda nemusíš mučiť tým, že som "trápna" iba preto, že som vyjadrila svoj názor na vojnu... možno keby som chcela, tak vyjadrím aj svoj názor na iné... sama vlastne neviem.
reakcia
MENGELE
Je krátkozraté písať neustále blogy len o Mengelem,ale treba sa pozrieť aj na iných okolo neho,čo ešte stále žijú a sú vinní: napríklad také firmy,ktoré Mengelemu platili v markách,aby tie pokusy vykonával