Dnes ráno som bola celá dobitá a vedela som, že sa určite zastavíš.
Tak dávno sme spolu neboli, že už mi to začínalo reálne chýbať.
Ale často spomínam na naše spoločné chvíle. Ostali vo mne zakorenené. Bolestivo a hlboko, ako ty sám.
Pamätáš na tie dni?
Ležali sme v posteli, iba ja a ty, a nikde naokolo nikoho.
Všade bolo ticho, hudba znela, hrala pomalé slaďáčiky.
V tej samote nám patril celý svet, ale ani za ten svet by som sa vtedy nezdvihla z postele. Práve to miesto bolo pre nás ako stvorené.
A občas som sa jedine tvojím pôsobením celá triasla, stonala som a ty si ma napriek tomu odmietal pustiť, aby som aspoň na moment nabrala dych.
Boli dni, kedy sme boli spolu neustále, nasledoval si ma pri každom kroku ako môj vlastný tieň.
Ty si ma naučil záľube vo veciach, ktorým som predtým nevedela prísť na chuť - písanie básní, čítanie dobrých kníh, ale najviac iba také ležanie na posteli a počúvanie hudby. Nie sama, iba s tebou tie činnosti mali zmysel.
Býval si so mnou aj v noci a nikdy nám nebola tesná moja skromná posteľ. Vždy, keď si bol v noci so mnou, nezažmúrila som oka a nocou som sa ťa jemne dotýkala, hladila som ťa, vnímajúc tak tvoje kontúry.
Ty si ma naučil nenáhliť sa životom a vychutnávať si maličkosti.
A predsa ma vždy bolela tvoja prítomnosť. V kútiku srdca som ťa prosila, aby si odišiel. Možno som sa iba bála, že s tebou ostanem do konca života. Desila som sa obmedzenia mojej slobody.
Vedel si to. Cítil si to zo mňa, inej možnosti niet. Potom si zrazu odišiel... zľahla sa po tebe zem. Prečo? pýtala som sa.
Odpoveď neprišla.
Ale tereaz moje telo celým svojím ja cíti, že sa blížiš.
Áno, som ubolená, uťahaná a unavená, a vtedy ma takmer vždy navštíviš.
A ja ťa tu zas vítam, môj starý dobrý známy výron kolena...:)
Najvrcholnejšia romantika
07.04.2007 21:35:16
Garantujem, že táto "romantika na večer" vás chytí za srdce, iba je potrebné dočítať do konca... alebo nečítať vôbec ;)
Komentáre
:)))
a ten koniec nemá chybu...
;)