Avizovaná ožranpárty na Sárinkinom byte sa, ako inak, konala! Napokon, ako by sa mohlo nekonať niečo, na čo som sa pripravila niekoľko týždňov, spracúvala som mamu, plazila som sa po kolenách, drala najnovšie rifle a koberec, sľubovala som, že zvratky z koberca odpracem skôr, než príde domov, že nedovolím fajčenie nad kobercom, že nedovolím šlukovanie marišky a iných halucinogénnych drog...
Keď som všetky tieto klamstvá vtĺkla mojej maminke do hlavy, tak napokon mi prenechala s veľkou radosťou (no dobre, tentoraz klamem:) byt a odtrepala sa za svojím priateľom o niekoľko desiatok kilometrov z môjho vlastného mesta, pardon, dzedziny. Nič nemohlo skaziť moju radosť. Upratala som všetko cenné a rozbitné z dosahu tých piatich ľudí, ktorí ku mne mali dojsť, a začala som lietať po byte ako hyperaktívna Včielka Mája, aby som zistila, že všetko pitné máme u nás na sklade.
Na tretej polici zospodku som našla Alpu, Okenu, Pur s alkoholom, Domestos a 52 %-nú slivovicu. Všetko som to vytrepala do izby a popreliepala etikety, že reku nech je sranda (A) No a potom zrazu zazvonil pri dverách zvonček a skôr, než som stihla otvoriť, tak sa dovnútra vorvala absolútne zbesilá banda mojich kamarátov a kamarátok, ktorí boli odhodlaní mi to tam rovno všetko rozflákať. Nie, ešte nepili, bohužiaľ, každý jeden sa s tým hendikepom narodil. (Napokon, a čo si myslíte, kde som ich spoznala? Samozrejme, na psychiatrií...:)
Nastáva trápna situácia. Alkoholu je málo a ľudí veľa. Chvalabohu finančných prostriedkov tiež. Za rohom našej dzedziny sa nachádza večierka, do ktorej hlasno hulákajúc a predvádzajúc malebné onomatopoické zvuky sliepok, bravov pred zakáľačkou a kráv so syndrómom BSE (v mojom podaní, samozrejme) vyrážame za čímkoľvek, čo má v sebe alkohol. (Nechápem, prečo odmietli Domestos a Pur, nevedia, čo je to núdza na alkohol, vtedy je človeku všetko dobré :P)
Na chrbát môjmu statnému a vysokému kamarátovi - nazvime ho Žirafa - putuje hojne naplnený batoh plný fľašiek a plechovíc piva, dve fľašky marhuľovice, biele a červené víno a niekoľko krabičiek červených Marlboriek. Nie nepozerajte tak na mňa, počas ožranpárty zabúdam na to, že som prestala fajčiť! Ja za to nemôžem!!!
Cestou sme museli Žirafu podopierať, pretože sme batoh akosi preplnili a trochu ťažšie sa mu išlo. Aby sme mu teda na ceste odľahčili, každý sme do ruky zobrali jedno pivo a pekne sme z neho odpíjali. Však tu máme Žirafove mimoriadne silné zuby, ktoré pôsobia ako najlepší otvárač na fľaše (A) Ešte cestou sa spotrebovali takmer celé dvadsiatky Marlborky, čo vám budem vravieť, išli sme zahalení v nádhernej dymovej kulise a vyzerali sme ako vizuálny efekt Davida Copperfielda pri jednom z jeho neodolateľných trikov.
Doma sa to všetko rozložilo po stole a vzápätí roztratilo po byte. Žirafa sa so svojou priateľkou vytratil za roh do vedľajšej izby a ja som mala sto chutí ich zamknúť a hermeticky uzavrieť celú miestnosť, aby z nej nič nebolo počuť... bohužiaľ, nedalo sa. Uspokojená s priebehom párty som nechala ostatok mojich kumpánov, aby moju vežu začali mučiť najnovším spôsobom, totiž peckovaním DJ-a Tiesta (moja vycvičená veža, ktorá najradšej púšťa operu a klasiku sťažka stenala nad náporom takej shitnej muziky) a rýchle som sa zdekovala (pre istotu kvôli temperatúre vonku aj s dekou) na balkón. Sprevádzal ma jediný kumpán, a to krabička Marlboriek.
Vonku sa ešte celkom nezotmelo a na obzore sa črtal nádherný západ slnka, červený ako práve vystrekujúca krv z krčnej tepny (nie nie, inak nie som morbídna:). Oprela som sa o naše prehnité zábradlie na balkóne a vyslovila srdečnú modlitbu, aby som sa dnes príliš neožrala, aby som si pamätala, s kým poriešim (bola som odhodlaná neporiešiť s nikým, čo si budeme klamať, neriskovala by som výhradnú pozíciu môjho starého, ktorý dnes prísť nemohol a takmer mi tak spôsobil stav podobný amoku) a kto prepálil ten koberec, poprípade záves... a hlavne aby to to zábradlie pod mojou sloňou váhou vydržalo (A)
Tak si tam visím, zabalená do deky, iba v ponožkách (nie nie, nemyslela som to tak, že som na sebe mala IBA ponožky! och bože, deti, kto vás to vychovával? To ja vo vašom veku...) a vytiahla som pokojne a ležérne z balíčka jednu dlhú, bielu cigaretku. S príjemným zadosťučinením som ku nej pričuchla a strčila si ju do papule. V tom momente som začula a aj zahliadla pohyb v pravom kúte môjho zorného poľa.
Môj podozrievavý pohľad padol na opačný koniec nášho baráku, ako keby som čakala, že tam na mňa čučí nejaký prerastený druh motýľa a chystá sa zaútočiť banzai štýlom na moje vlasy. Napokon, chrústovská sezóna začne už čoskoro a ja s tými sviňami nemám moc dobré skúsenosti. Avšak miesto motýľa som uvidela podozrivo pootvorené okno na kuchyni jednej sedemdesiatročnej susedky a za záclonou temnú siluetu - nie Draculu, ale onej susedky.
Zatvárila som sa, že si práve obzerám neskonalú nádheru západu slnka a ruku s ešte nezapálenou cigou som spustila pozdĺž tela. Mám predsa dosť veľký zadok na to, aby som zakryla jednu cigaretu. Zakryla by som aj celý kartón, keby to bolo potrebné! Chvíľu som škúlila tým smerom a keď som si bola istá, že sa už - aj ak niečo postrehla - bezpečne odpratala od okennej rímsy, priložila som cigaretu k ústam, zapaľovač ku cigarete a moje telo prijalo toxickú dávku nikotínu.
Milujem svoje susedky. Keď som bola malá, rozprávali mojej mame o každej maličkosti, ktorú som vykonala, či už na ulici, či už na dvore. Väčšinou to boli kecy o tom, aké som zlaté a úslužné dieťa, ktoré sa pechorí s taškami starších susediek, vždy slušne pozdraví a na otázku "ako sa máš maličká?" dokonca občas aj odpovie, ale často to boli aj buričské myšlienky o tom, ako som minule vybehla trikrát za loptou na ulicu, pričom mi mama zakázala vybiehať na ulicu a prikázala mi hrať sa iba na dvore... čo vám budem vravieť, s mojimi susedkami som mala neskutočne srdečné vzťahy. Vždy boli spoľahlivou spojkou medzi mnou a mojou matkou. Napokon vždy ostávalo úbohej Sárinke jediné, so všetkými prúsermi sa matke okamžite priznať a tak predbehnúť susedky dychtivé ocenenia NSŠ (Najlepší Sárinkin Špión alebo tiež Najväčšia Stará Špina).
Chvíľu si tak v pohode fajčím, je mi dobre, snažím sa nevnímať techno, ktoré ku mne zvnútra preniká, a potom môj pohľad úplne mimovoľne zamieri zase ku danému oknu. V okne nikto. Ako mnou však myklo, keď som si uvedomila, že okno vedľa, teda okno v hajzli danej susedky je dokorán otvorená a v ňom sa malebne črtá jej hlava!
Takmer som od prekvapenia prehltla cigaretu, ale aj tak som dobre vedela, že už je "všetko stratené". Táto stará krivonosá harpya už aj tak videla všetko, čo sa vidieť dalo. Čo z toho vyplýva? Mama zase raz z tridsiatejtretej strany bude počuť, že fajčím. Ako keby to už dávnejšie nevedela.
V tom momente sa vo mne prebudilo moje whiteflowerovské konanie a doširoka som sa usmiala na siluetu danej susedky. Potom som zdvihla ruku so zapálenou cigaretou a veselo som jej zamávala. Jej odchod od okna by som mohla počítať v stotinách sekúnd a mám pocit, že v danej chvíli bola červenšia než daný západ slnka, ktorý som ešte pred momentom sledovala.
Čo vám budem hovoriť, na tejto príhode, ktorú som potom porozprávala mojim kumpánom, sme sa prerehotali celý večer a väčšinu noci až do skorého rána. Bilancia ožranpárty?
Vypité fľašky a plechovice piva: cca. 20
Vyfajčené dvadsiatky Marlborky: cca. 4
Spracovaný objem Fernetu: 0,75 l
Spotreba domácej slivovice: 0,35 l
Potrebná dávka marhuľovice: 0,75 l a niekoľko dúškov na potúženie v podaní Žirafy
0 ogrcaných kobercov, 1 takmer prepálený záves, 1 prevrhnutý kvetináč s kaktusom, 2 búchajúce susedky o tretej v noci sťažujúce sa na hluk
Ak chce niekto ešte nejaké podrobnosti, tak nech sa ide sťažovať na Lampáreň ;)
Ach bože, tak milujem svoje susedky... :)
Špionážna WC akcia
06.04.2007 15:25:36
alebo tiež Niečo o Sárinkinej ožranpárty a jej super susedkách
Komentáre
mozno je to aj dobry clanok
.
no, čo sa týka tej dlžky...
:)
Mne ta dlzka vyhovuje :-)